Prvé voľby, ktoré som sledoval boli v deväťdesiatom ôsmom. Politické spektrum bolo vtedy rozložené prehľadnejšie. Úloha bola jednoduchá – zosadiť Mečiara, ku ktorému predstavovala jasný protipól Slovenská demokratická koalícia. O štyri roky neskôr vstúpila do hry strana SMER, ale ešte nezamiešala významne kartami a situácia sa približne zopakovala. V rokoch 2006 a 2010 v istom zmysle prevzal Mečiarovu pozíciu Fico. Ale dnes, keď dohoda trojkoalície a SMERu prebehla raketovo rýchlo, sa špekuluje o spôsobe, ako dohoda medzi Dzurindom a Ficom vznikla. Mnohí sa obávajú, že po voľbách by sa SDKú pridala k SMERu a vytvorila veľkú koalíciu. Podobná spolupráca nie je vylúčená ani medzi Ficom a stranou KDH.

Minulý rok sa objavila strana, nezaťažená predchádzajúcimi hriechmi ani pokrivenou politickou minulosťou. Zdalo sa, že je z nemalej časti tvorená ekonomickými odborníkmi a dokáže priniesť svieži vzduch. Už vo volebnom programe sa jasne vymedzila voči pôžičke Grécku aj veľkým európskym mechanizmom, ktoré by chceli riešiť dlhy ďalšími dlhmi. Čo mnohí nečakali, na svojom presvedčení zotrvali aj vo veľmi vyhrotenej situácii a nevymenili ho ani za prežitie vlády. Mali aj svoje muchy, napríklad návrh na dekriminalizáciu marihuany. Po voľbách bol predseda Sulík obviňovaný z neschopnosti zastávať svoju funkciu predsedu parlamentu a boli mu vytýkané rôzne neprístojnosti, ako porušovanie protokolu či bontónu pri pamätnom stretnutí s veľvyslancami.

Napriek tomu volič SaS nemá byť čím sklamaný, lebo strana sa ničím vážnym neodchýlila od svojich sľubov. Na druhej strane je otázne, či má zmysel nechať svoj hlas niekomu, koho koaličný potenciál sa dnes javí ako nulový.

Existuje ale možnosť, o ktorej zatiaľ veľmi nepočuť. Je zrejmé, že pravicoví voliči sú teraz sklamaní a znechutení. U časti z nich sa možno tento pocit vystupňuje natoľko, že svoje doterajšie presvedčenie zmenia a prejdú k opozícii. Ficovi nechýba zasa tak veľa, aby na jar získal dosť hlasov na to, aby mohol vládnuť sám. Stačí čosi vyše 45% a skutočnosť, že niektorá z menších strán sa do parlamentu nedostane. Úspešní si následne rozdelia jej hlasy a SMERu môže pripadnúť potrebných 76 mandátov. V extrémnejšom prípade by sa za nasledujúcich 5 mesiacov mohli preferencie zmeniť natoľko, že by sa vrátil s ústavnou väčšinou.

Čo viac môžeme chcieť? Vláda jednej strany, zvlášť takého ladenia ako je „sociálna demokracia“, je pre mnohých nočnou morou. Vieme si domyslieť, aké škody by taká garnitúra dokázala spôsobiť pri štyroch rokoch veľmi pohodlného a neobvykle stabilného vládnutia, ovládajúc všetky rezorty, bez potreby deliť sa a naťahovať s nepohodlnými, aj keď menšími a slabšími partnermi.

Navyše, pamätáme si nedávne naťahovanie s naším južným susedom a ostré diplomatické výroky, ktoré lietali ponad Dunaj z oboch strán. Ak by u nás vládol neobmedzený Fico, v Maďarsku Orbán, tieto spomienky by určite boli len slabým odvarom budúceho vývoja. Jeden absolutista na „Dolnej zemi“, jeden v „Hornej zemi“ – pokoj v regióne, zbohom buď.

A tu mi prichádza do hlavy diabolská myšlienka: Čo tak pomôcť takému vývoju? Pravicové vlády sú vždy tie, ktoré robia aj tvrdé a ťažké opatrenia v záujme udržať v krajine zodpovedný vývoj. Prostí občania si ich preto nikdy nevážia. Odbory vždy protestujú len proti nim, aj keď bez ich reforiem by mnohí zamestnávatelia na Slovensko určite nezablúdili. To nepohodlné si ale náš nezrelý národ nedokáže vážiť. Možno mu treba vyhovieť. Azda treba v budúcich voľbách voliť SMER-SD a zrealizovať katastrofický scenár. Dajme Ficovi šancu vládnuť, nech sa konečne ukáže. Nech ukáže, čo dokáže so všetkými svojimi možnosťami a schopnosťami. Dajme mu štyri roky neobmedzenej vlády, nech nás ohúri a premení túto krajinu na svoj obraz. Možno nás prekvapí pozitívnymi výsledkami a privedie Slovensko k nevídanému blahobytu všetkých sociálnych vrstiev. Alebo (čo je skoro isté) nech narobí také škody, ktorými sa konečne diskvalifikuje z politickej scény. Nech prostý ľud konečne pochopí, ku komu to vzhliada. Nech si uvedomí, že žijeme v 21. storočí v strede Európy a nikto, ani veľký politický čarodejník, nevyrobí podmienky, v ktorých bude za nich naďalej zodpovedať štát alebo niekto iný.