Hneď na začiatok napíšem, že prácu lekárov si vážim. Nikto im nevezme, že majú vedomosti a schopnosti na zvyšovanie kvality alebo aj záchranu ľudského života a každodenne sú pritom veľmi nápomocní. Lenže pre svoju prácu sa rozhodli slobodne a v podmienkach, o ktorých museli vopred niečo vedieť. Prečo zrazu také protesty a vyhrážanie sa odchodom? Pozrime sa stručne na argumenty, aké používajú.
Jedným z prvých argumentov je vzdelanie, kvalifikácia. V poriadku, vyštudovať medicínu a dokončiť potrebné atestácie a prax nie je jednoduché. Ale žijeme v krajine, kde schopnosti všeobecne nie sú docenené, a lekári tu nepredstavujú nijakú výnimku. Ako príklad uvediem prostredie, ktoré trochu poznám - katedru jadrovej fyziky bratislavského matfyzu. Pôsobia tu aktívne iba štyria profesori. Jeden z nich vo svojom „skromnom“ výpočte schopností uvádza programovacie jazyky C++ a Java na úrovni expert, rôzne druhy štatistického softvéru, numerické metódy a modelovanie. Je spoluautorom jedného z dvoch existujúcich modelov interakcie kozmického žiarenia s vesmírnymi telesami na svete, ktorý aplikoval v misii agentúry NASA, vedúcej k potvrdeniu prítomnosti vody na Marse. Ďalší pán profesor má 40-ročné skúsenosti s urýchľovačmi rôznych druhov, vďaka čomu sa stal až viceprezidentom rady CERNu. Tretí pomáhal objaviť nové prvky (ťažké jadrá), ten štvrtý rozbehol mnohé projekty spolupráce katedry s veľkými svetovými laboratóriami. Akou horibilnou sumou odmeňuje štát vysokokvalifikovanú prácu týchto expertov svetovej úrovne? Neuveriteľných 1000 eúr! Majú všetci vedci prestať pracovať, lebo sú zle zaplatení?
Ďalším argumentom býva nepostrádateľnosť ich práce. Ak odídu, ľudia začnú viac trpieť, alebo dokonca zomierať. Zdravotná starostlivosť je vymoženosťou modernej civilizácie. Podobné úvahy sú použiteľné iba pre posledných päťdesiat rokov dejín. Nikdy predtým neboli ľudia navyknutí na takú dostupnosť odbornej liečby. Mali celkom iné problémy, napríklad si bolo treba zabezpečiť obživu. Dnes vyše 80% populácie sa vôbec nemusí starať o zdroje potravín. Myslia si, že jedlo prichádza z obchodu. V USA či Kanade stačí len 1% ľudí, ktorí vďaka pokročilej mechanizácii uživia zvyšných 99%. Aký je plat roľníka? 500-600 €? Majú teraz všetci roľníci odísť a zastaviť akúkoľvek produkciu potravín? Neexistujú nijaké iné povolania, bez ktorých by bola spoločnosť vážne ohrozená? Nemusia to byť práve ľudia s nižším vzdelaním. Predsa všetci vieme, že aj učitelia sú zle ohodnotení, ale do svojho protestu nevstupovali výpoveďami. A vôbec – prečo by všetci nedali výpovede, ktoré nestiahnu, kým nedostanú viac? Položme celý systém, hor sa do generálneho štrajku, a nikto nepracujme, kým nedostaneme o 100% viac! Prečo by mala byť nejaká skupina akokoľvek zvýhodňovaná? Kto im pripísal také postavenie? Nerobia všetci zodpovední ľudia najlepšie ako vedia, v podmienkach ktoré majú k dispozícii?
Odísť si môže dovoliť iba ten, kto poprvé: má na nejaký čas úspory. V dnešných časoch je úspechom mať úspory už na jeden rok, alebo na pol roka bez práce. Ak by lekári neboli zabezpečení, niečo také by ich ani nenapadlo. A po druhé: má dobrú šancu, nájsť si v dohľadnom čase porovnateľnú, ak nie lepšiu prácu. V tom prípade ale nerozumiem, čo ich tu vôbec drží. Ak tu majú zázemie, rodinu, ktoré nechcú opustiť, nebudú dávať výpovede. Ak ich nemajú, čo im bráni vycestovať za lepšími možnosťami niekam do sveta? Veď to robia schopní ľudia vo všetkých profesiách a pekne potichu. Len lekári potrebujú okolo robiť príslušné haló. Nech tak urobia pekne postupne, a budú potichu nahradení kolegami z Ukrajiny, či odniekiaľ z Ázie. Ak je to jediná možnosť, potom asi dozrel čas, aby sa uskutočnilo dané preskupenie síl. Keď sa už hráme na trhovú ekonomiku, potom nech trh rozdelí princípom ponuky a dopytu pracovné sily aj na takýchto kvalifikovaných pozíciách.
V kríze sa nikomu poctivo pracujúcemu nevedie veľmi ľahko. Rozdiel je iba v ochote priznať si okolnosti a pochopiť reálne možnosti. Ľudia, ktorí sa (oprávnene) hrdia svojím vzdelaním a inteligenciou, sa veľmi nevyznamenajú požiadavkami nemožného, hlavne nie tam, kde všetci ostatní dostávajú menej a musia rozmýšľať, čoho sa ešte vzdajú.
